Vážení urbárnici,
na úvod trocha z histórie vzniku tzv. „urbáru“ na Slovensku a v Stupave.
Urbárom sa v bežnej reči rozumie súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce, alebo mesta a sú v spoluvlastníctve fyzických osôb – urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom spoločenstve. Urbárskou pôdou sa spravidla rozumejú pasienky a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny a ktoré sa postupom času združili do určitej formy spoločenstva. Táto forma predstavovala pasienkové a lesné spoločsnstvo.
Od roku 1526 sa na území Uhorska, dnešného Slovenska začalo so zakladaním a teda evidovaním urbárov. Najskôr to boli pozemkové a neskôr aj lesné. Urbármi boli súpisy poddaných a ich pracovných povinností, pozemkov a výťažkov ( renty ) z pozemkov, ktoré slúžili zemepánovi na kontrolu a vyberanie poplatkov. Evidencia urbárov a pozemkov bola vedená podľa jednotlivých chotárov. Pre vyjadrenie výmer sa používali rôzne plošné miery a zápis vlastníctva – držby sa vykonával nie na základe právnych listín alebo vyhlásenia vlastníkov, ale zisťovaním štátneho úradníka. Išlo o určitú formu úpravy, zápisu poddanskej usadlosti (sessie), s ktorou podaný nemohli voľne nakladať.
Nemohli usadlosť, ani jej jednotlivé pozemky natrvalo scudziť, vymeniť, prenechať inému do užívania, pretože všetky dispozície mal iba zemepán. Vlastníctvo pôdy teda patrilo zemepánovi.
V roku 1592 bolo panstvo Stupava predané Mikulášovi Pálfimu, ktorému predchádzal podrobný urbársky súpis panstva, ktorý evidoval všetkých poddaných a ich povinnosti. Takto sa začala písať epocha vývoja urbárskeho spoločenstva v Stupave a následne aj Máste.
Tento spôsob evidencie poddanskej pôdy trval viac ako 200 rokov až kým neprišiel modernejší súpis, ktorým bol Prvý tereziánsky kataster z roku 1748. Tento kataster sa opäť opieral pri zisťovaní informácií o pozemkoch – o nepresné odhady a obsahoval už výpočet všetkých poddanských usadlostí, pričom pozemky sa evidovali podľa hlavných kultúr a podľa výnosnosti jednotlivých majetkov. Po krátkom čase však vošiel do platnosti Druhý tereziánsky kataster, založený v roku 1757, v ktorom už podliehala súpisu všetka pôda vrátane panskej a kde boli evidované aj ostatné poplatky, napríklad živnostníkov. Pri oboch tereziánskych katastroch výmera pôdy vychádzala iba z hlásení držiteľov. Už zo samotného názvu vyplýva, že išlo o reformy, ktoré zaviedla Mária Terézia. Takáto reforma „ urbárska regulácia“ priniesla pozitívny ohlas aj pre obyvateľov Stupavy a Mástu v rokoch 1768 – 1769.
Ešte počas života Márie Terézie sa vytvoril Jozefský kataster v rokoch 1758 až 1789, kde sa presadilo zdaňovanie rustikálnej tzv. poddanskej pôdy a jeho veľká prednosť spočívala v tom, že na rozdiel od predchádzajúcich katastrov sa preverovali hlásené údaje o výmere pozemku zvláštnymi meračskými komisiami. Pri zostavovaní Jozefského katastra sa vytvoril pojem katastrálne územie. To sa však nepáčilo šľachte, ktorá reformy, zahrňujúce v Jozefskom katastri neprijala a po úmrtí Márie Terézie sa v roku 1792 vytvoril Tereziánsko – jozefský kataster. Niektoré nariadenia vydané Máriou Teréziou platili až do roku 1964.
V roku 1818 došlo k vypracovaniu stabilného katastra. Bol to už súpis skutočne všetkej pôdy, kde mapovanie trvalo od roku 1821 do 1864 a tento kataster bol vytvorený za odbornej účasti geometrov a zainteresovaných úradov.
Pre označovanie pozemkov sa začali používať čísla parciel, zaviedli sa katastrálne mapy, bola vyhotovená základná katastrálna triangulácia pre Rakúsko – Uhorsko, začalo sa používať číslovanie máp, kde sa používali jednotky výmer v siahach a jutároch. Vyššie uvedené katastrálne operáty slúžili výhradne k vyberaniu daní z pozemkov, odvádzanie kontingentov ako základného výrobného prostriedku.
Až nadobudnutím účinnosti „ Zákonného článku IX/ 1848 “, zo dňa 11.4.1848 dochádza k zrušeniu urbárskych pomerov. Pozemky, ktoré dosiať užívali urbárnici ( poddaní ), prešli do ich súkromného vlastníctva bezplatne a teda stali sa z nich ( sedliaci ). Podľa zákonného článku LIII/ 1871, § 2 „ v dôsledku zrušenia urbárskych záväzkov zákonmi z roku 1848, bývalí poddaní mali právo úplného vlastníctva a slobodného nakladania držbou, nachádzajúcou sa v ich rukách ”. Vplyvom nových spoločenských pomerov vznikla potreba evidovať nielen užívacie vzťahy pre daňové účely, ale aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a iné vecné práva v pozemkovej knihe. Následne došlo dňa 29.11.1852 na dnešnom území Slovenska k založeniu pozemkovoknižných protokolov ( tzv. starej pozemkovej knihy). Po zrušení urbárskych záväzkov v roku 1848, do vlastníctva bývalých urbárnikov, resp. vlastníkov k usadlosti patrili pasienky, lesy a vodné plochy Zákon umožňoval, aby každý bývalý poddaný mohol žiadať, aby mu bolo oddelené časť spoločného pasienku podľa toho koľko mu náležalo. Podľa nariadenia z roku 1881 sa spoločné pasienky už zapisovali do pozemkovej knihy tak, ako každá iná nehnuteľnosť, t. j. so zápisom jednotlivých vlastníkov, s vyznačením ich spoluvlastníckeho podielu, ako zápisoch spoločných pasienkov bývalých urbárnikov, ako aj komposesorátov a taktiež sa už neuvádzali individuálne jednotliví spoluvlastníci, ale spoločný pasienok a les sa zapísal do základnej kmeňovej vložky. Podiely sa prepočítavali ku spoločnému pasienku, avšak suma vlastníckych podielov sa rovná jednej celej.
Neskoršie zákony deľbu spoločných pasienkov a lesov podstatne obmedzovali, alebo nepripúšťali. Ďalšie delenie spoločných lesov a pasienkov, ktoré mali slúžiť verejnohospodárskym záujmom nebolo prípustné ani cestou občianskoprávneho sporu. Podľa zákonného článku X/ 1913 o nedeliteľných pasienkových spoločenstvách boli podielový spoluvlastníci spoločných pasienkov bývalých urbárnikov zo zákona povinný do jedného roka od účinnosti tohto zákona sa organizovať v spoločenstve. Skutočnosť, že vlastníci spoločného pasienku sa pretvorili v zmysle tohto zákona v spoločenstvo, sa vyznačila v pozemkovej knihe v časti „B” pozemkovoknižnej zápisnice. Ak podiely spoluvlastníkov neboli individuálne vyznačené v pozemkovej knihe, vlastníctvo spoločného pasienku vytvorením spoločenstva prešlo na spoločenstvo. Jednotlivým členom spoločenstva prináležalo len spoločné užívanie pasienku a lesa. V takomto prípade vlastníctvo spoločného pasienku a lesa bolo v pozemkovej knihe zapísané napr. ako „ Spoločenstvo bývalých urbárnikov v obci “. Takto vznikol aj názov pre urbárnikov v Stupave „ Spolok bývalých urbarialistov v Stupave „.
Po vzniku ČSR v roku 1918 bol prijatý zákon č. 215/ 1919 Zb. o zabraní veľkého pozemkového majetku – tzv. „ záborový zákon “. Pre túto činnosť sa v ČSR zriadil pozemkový úrad. K záberu veľkého pozemkového majetku prichádzalo u osôb, ktoré vlastnili viacej ako 150 ha poľnohospodárskej pôdy a viacej ako 250 ha všetkej pôdy. Zákon umožňoval výnimočne v rámci výnimky ponechať jednej osobe až 500 ha pôdy. Pri tejto reforme sám vlastník stanovoval, ktoré pozemky si chce ponechať a ktoré sa majú rozdeliť prídelcom. Toto bol prípad aj vtedajšieho vlastníka veľkostatku v Stupave grófa Ľudovíta Károlyiho, ktorý v 30-tich a 40-tich rokoch minulého storočia odpredal časti svojho panstva aj Spolku bývalých urbarialistov v Stupave. Týmto sa navýšil majetok nášho spoločenstva.
Smerovanie a vývoj spoločenstva „ Spoloku bývalých urbarialistov v Stupave “ po roku 1900
Podľa údajov pozemkového katastra z roku 1896 zistených v archíve mapovej služby geodetického a kartografického ústavu Bratislava bolo na Urbalialistov v Stupave vedených spolu 191 parciel, z ktorých väčšinu tvorili poľné cesty a potoky. Časť z nich je doteraz vo vlastníctve UPS Stupava v lokalite Stupava……………….( Pažiť ).
V roku 1919 bolo podľa Menoslovu – hlasovacieho zoznamu evidovaných 263 bývalých urbárnikov, členov spolumajiteľstva, podľa zák. čl. XIX./ 1898, ktorých súčet podielov v 1/8 -nách v kat. jut. bol 1897. Valného zhromaždenia konaného dňa 6.marca 1938 sa zúčastnilo 160 bývalých urbárnikov, ktorých súčet podielov bol 1424.
V roku 1931 prebehlo v Stupave nové katastrálne mapovanie, podľa ktorého bolo na urbár evidovaných 40 parciel a v rokoch 1935 a 1940 bolo do vlastníctva Urbáru zapísaných ďalších 55 parciel. Prevažne išlo o spomínané pozemky, kupované od grófa Ľudovíta Károlyiho, ktorý sa zbavoval majetku pred 2. Svetovou vojnou. V tejto súvislosti „ Spolok bývalých urbarialistov v Stupave “ dňa 29.októbra 1946 požiadal Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Sekcia „B“ v Bratislave o pridelenie lesa z konfiškovaného veľkostatku bývalého vlastníka grófa Ľudovíta Károlyiho.
Podľa záznamu z roku 1949 musel „ Spolok bývalých urbarialistov v Stupave “ odovzdať časť svojho spoločného majetku a to pasienky, štátu, za účelom vytvorenia jednotného roľníckeho družstva. Prechodom vlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam na jednotné roľnícke družstvo zanikli urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahoval zák. čl. X/ 1913. Okresný súd, zapísal vlastníctvo a iné práva k spoločným nehnuteľnostiam do Pozemkovej knihy na jednotné roľnícke družstvo, na základe jeho návrhu bez tiarch. Neskôr to prešlo pod Slovenský pozemkový fond.
Podobným spôsobom vyšlo v roku 1958 nariadenie/ opatrenie štátu ako rozhodnutie o odovzdaní majetku do držby a úžitku Krajskej správe lesa v BA. Podľa tohto zákona sa síce zrušili útvary bývalých urbalialistov, komposesátorov a podobných spoločenstiev, ktoré spoločne užívali lesy, príp. útvary, ktoré získali lesy v pozemkových reformách, ale členovia takýchto zrušených spoločenstiev stále zostali spoluvlastníkmi v pomere podľa svojich podielov. Dňa 6.6.1958 sa uskutočnilo na MNV v Stupave stretnutie, kde „ Spolok bývalých urbarialistov v Stupave “ musel odovzdať lesy do užívania štátu.
Z tohto vyplýva, že v období rokov 1948 – 1989 Pozemkové spoločenstvá takpovediac nefungovali, ale napriek tomu spoluvlastníci ostali vlastníkmi.
Až v januári 1992 sa opäť po takmer 40-roch rokoch zišla skupina občanov, bývalých spoluvlastníkov a ich nástupcov „ Spolku bývalých urbarialistov v Stupave “, aby opäť obnovila toto spoločenstvo a mohla tak žiadať svoje skonfiškované majetky späť. a až Dňa 28.1.1992 bola zaevidovaná spoločnosť, ako občianske zduženie pod názvom „ Urbárska spoločnosť v Stupave “ do decembra 2013 išlo o spoločnosť bez právnej subjektivity. Podľa zoznamu oprávnených osôb bol celý urbársky pasienkový majetok pôvodného “ Spolku bývalých urbarialistov v Stupave „ vydaný oprávneným osobám – podielnikom Pozemkového spoločenstva a to „ Urbárskej spoločnosti Stupava “ v rámci reštitučných konaní v rokoch 1997 a 1998.
Dohodou o odovzdaní majetku zo dňa 17.5.1993 odovzdali Západoslovenské lesy š.p. Bratislava „Urbárskej spoločnosti Stupava “ lesné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti, ale niektoré lesné pozemky s tzv. sporným vlastníctvom vydané neboli.
Vzhľadom na to, že založenie spoločnosti v roku 1992 malo charakter občianskeho združenia, svojou formou nemohlo v plnom rozsahu vykonávať činnosti súvisiace so spôsobom nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a preto účastníci valného zhromaždenia v októbri 2013 odhlasovali založenie novej formy spoločenstva so zápisom do registra od 7.1.2014 a to „ Urbárskeho pozemkového spoločenstva Stupava “ s právnou subjektivitou, evidované podľa Zákona č.97/2013 Z.z.
Vedenie nového „ Urbárskeho pozemkového spoločenstva Stupava “ sa rozhodlo, že bude potrebné uviesť do života konanie spoločenstva z hľadiska legislatívnych procesov a dodržiavania zákonnosti, preto ešte v roku 2013 prebehol v našom spoločenstve vnútorný ekonomický audit, v roku 2014 pozemkový a lesný audit a nakoniec v tomto roku 2015 aj právny audit za účelom zistenia zákonnosti a povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Predseda UPS Stupava
